FINALLY I'M IN PARADISE TOO

Konečne sa už aj ja môžem pochváliť slnečným počasím v prostredí mora a pláže. Väčšina mojich priateľov bola na dovolenke už v júli, alebo dokonca v júni, zatiaľ čo ja som sa roztápala buď v Nitre alebo v Bratislave. Na ten moment, kedy konečne zatvorím kufor a vyberiem sa niekam preč som si teda malú chvíľu počkala, no viete ako sa hovorí - na dobré sa čakať oplatí. A všetky moje očakávania a predstavy o letnej dovolenke sa zrazu splnili.

Momentálne sa nachádzam na ostrove Brač, v Chorvátsku, konkrétne v časti nazývanej Splitska. Hodím vám sem aj malé zhrnutie počasia (pre tých, ktorí sa sem toto leto ešte chystajú): aj keď nám druhý deň veľmi pršalo, hneď potom nás privítalo slniečko s príjemnou teplotou o 28 až 30 stupňov (pre mňa tak akurát). Historicky je toto naša prvá rodinná dovolenka, na ktorú sme sa rozhodli neísť do hotela a či rezortu, ale prenajať si dom, v ktorom sme sami sebe pánom, to jest všetko jedlo si varíme a servírujeme v čase, ktorý nám vyhovuje. Zo začiatku som si myslela, že to pre mňa bude utrpenie, keďže sa musím priznať, že som veľmi pohodlný človek a na rezortoch sa mi páčilo práve to, že ma ráno čakali veľké stoly s jedlom a mohla som si vziať hocičo bez čakania. Zisťujem však, že práve vlastné ubytovanie s vlastným bazénom mi vyhovuje o niečo viac ako ležať pri preplnenom bazéne, kde mi wifi takmer nejde (och áno, veď viete, že som závislá).

Čo sa týka mora, na to som sa ja osobne tešila najviac. Síce radšej nepremýšľam o tom, čo všetko sa v tom mori nachádza, pretože by ma to mohlo výrazne vystrašiť alebo dokonca aj znechutiť. 

Je tu pár zálivov, v ktorých sa dá kúpať, no zatiaľ sme navštívili len jeden, ktorý sa nachádza najbližšie k nášmu ubytovaniu. Očakávala som, že keďže je  pláž veľmi malinká, nebudeme mať miesto sa pohodlne všetci desiati niekam zvaliť. Zdá sa však, že táto oblasť nepatrí medzi tie frekventovanejšie v Chorvátsku, čo je pre mňa veľké pozitívum, keďže na pláži potom nemusíme pól hodiny hľadať miesto na ležanie. Samozrejme, nie sme tu jediní, zaregistrovala som pár nemcov a rusov.

Asi sa až príliš rozkecávam o detailoch, no viete ako to chodí nie? Píšete, píšete.. a zrazu vás napadne myšlienka, tak ju dokončíte, no pri písaní tej myšlienky vás napadne ďalšia a ďalšia, a zrazu... Už sa mi raz takto stalo, že som musela prepisovať celý článok, pretože som sa chcela zveriť o farbách na vlasy, ktoré som používala a zrazu sme sa dostali k môjmu rodokmeňu. Ale o tom potom, už teraz zas odbáčam od témy (na nový rok si to dám ako predsavzatie, že sa musím naučiť odbáčať od tém). 

Teraz konečne môžem prejsť k už spomínanej téme, o ktorej som sa chcela porozprávať nejakým spôsobom s vami, mojimi vernými čitateľmi (ak ste na mňa teda už nezanevreli!).

Viete, hlavne dievčatá budú vedieť o čom hovorím, no možno aj niektoré osoby opačného pohlavia, nikdy som nebola na 100% spokojná so svojou postavou alebo celkovým vzhľadom. Aj keď som sa vždy snažila skrývať to, snažila som sa presvedčiť okolie, že som spokojná so svojou postavou, pretože som si myslela, že ak presvedčím okolie, tak presvedčím aj seba. Čím ďalej som sa snažila presviedčať okolie, tým menej som o tom bola presvedčená ja sama. Vždy keď som sa hodila na dovolenke do bikín,rozpustila som si svoje naozaj (ale fakt naozaj) neposlušné kučeravé vlasy, pripadala som si nepohodlne. Žiaden makeup, neupravené vlasy, plavky, v ktorých boli vidno všetky moje neistosti ako bruško, stehná, zadok.. Všetky to poznáme.

Každý rok so stupňujúcou sa pubertou som mala väčšie komplexy a väčšie mindráky z toho, ako budem na pláži vyzerať a čo si pomyslí okolie. Teraz si možno spomeniete na môj článok z júna,v ktorom som sa trocha rozpovedala o mojej postave, no to bolo iba zrnko v plnej kope sena. Ísť v crop tope - fajn (aj keď aj to mi robilo problém), no predvádzať sa hrdo v plavkách - nikdy.

Ani neviem, že čo také zlomové sa v mojom živote stalo. Možno ma začala puberta konečne prechádzať, a možno som konečne zmúdrela. No konečne som prešla na vyšší level. Vidím všetky tie dievčatá s 10 tehličkami na burško, s vypracovaným zadočkom, potom sa pozriem na seba a poviem si, že doslova KAŠLEM NA TO. Kašlem naozaj na to, čo nám táto spoločnosť káže. Nikdy nebudem mať 48 kíl a dokonalú postavu. Nikdy možno nebudem práve tou osobou, za ktorou sa budú všetci chlapi otáčať a želať si, aby ich priateľka vyzerala takto. Radšej som sa pomaly ale isto začala akceptovať aj s nadbytočnými kilami  malými nedokonalosťami, ktoré sú súčasťou môjho ja. 

Aj veľká riť, vie očariť. :)

Dámy (aj páni), budem rada, ak si v komentároch pomôžeme a dodáme si trocha odvahy, nech na tú pláž vyjdeme všetci s vzpriamenou hlavou. Negativita nikdy nikam nikoho neposunula. Šírme lásku, nie hejt.

xoxo B.