Ako tínedžerka v dnešnom svete som si už prešla rôznymi štádiami a názormi. Moja puberta začala asi tak isto ako tá vaša - chcela som byť stále vonku s kamarátmi, nepáčilo sa mi, že moji rodičia na to mali úplne iný názor. Čo sa týka vzhľadu, vždy som sa chcela priblížiť k mojim kamarátkam, to znamenalo, že som mala rovnako ostrihané vlasy ako ony, túžila som mať melír alebo ombre. Skrátka som bola rovnaká ako oni, rozoznali nás jedine naše mamy.
Ako ale čas plynul, menil sa okruh ľudí okolo mňa. Nikdy som nebola dievča, čo malo milión priateľov, už odjakživa som mala skromný okruh, za ktorý by som dala ruku do ohňa. Tak to ale nemali všetci. Mala som kamarátky, ktoré ma zradili aj zranili. Aj to ma prinútilo ešte viac zúžiť svoj okruh kamarátov. Bola som presne to dievča, ktoré bolo najšťastnejšie, ak malo dve skvelé kamarátky, ktorým mohlo povedať čokoľvek. Naozaj čokoľvek. Ale ani s týmito kamarátkami nám to dlho nevydržalo, keďže popri dospievaní zisťujeme všeličo. Ja som zistila a ustanovila si ciele, založila si blog, rozhodla sa, že so svojím životom chcem byť spokojná na 110% a ony sa naďalej flákali a túto moju zmenu neakceptovali. Ak si pamätáte moje začiatky blogovania, môj štýl bol niekde úplne inde. Späť v tom čase som zbožňovala čiernu a čierne oblečenie. Čierna tvorila základ môjho šatníka.
Nemôžeme byť v puberte celý život. Myslím, že puberta ma dnes už len obchádza. Povedali sme si svoje, náš vzťah trval pár rokov, no blíži sa moja dospelosť a ja začínam pociťovať akúsi zodpovednosť za seba a svoje činy. V minulosti som spoznala rôzne druhy ľudí. Ľudia, ktorí boli príliš dramatickí, tichí, zábavní, no aj smutní. Určite ma ovplyvnili aj oni, čo sa týka môjho pohľadu na mojich priateľov. Viac si vážim ľudí, ktorí mi dovolia nazývať ich priateľmi. Uvedomujem si, že rodina bude vždy na prvom mieste, ale priatelia sú predsa rodina, ktorú si vyberáme my sami. Aj keď sa s priateľmi škriepime, škriepime sa takisto s rodičmi. Možno toto celé uvedomenie ma prinútilo začať si kupovať farebné veci. Keďže som sa začala stávať čoraz viac šťastnou, vítala som postupne aj farby do svojho bezfarebného čierneho sveta.
Zaspomínať si na tieto chvíľky a opäť sa obliecť do čierneho pre mňa znamenalo asi viac, než si kto myslí. Som nesmierne rada, že mi nič v živote nechýba a pevne verím, že po celý život mi nič nebude rovnako chýbať.
As a teenager in this world I have been trough a lot of changes and opinions. My puberty started probably the same as yours did - I wanted to be always with friends and I didn't like that my parents didn't agree with me. I always wanted to look like my friends because they were my role models and that meant I wanted to cut my hair the same style they did, I wanted to have ombre. I was literally the same girl they were, only our moms could recognize us.
As the time flied, people around me changed. I was never the girl who had millions of friends, ever since I was little, I kept my circle of friends really small. I was ready to die for them. But not everyone has the same attitide like I did. I had friends who liked to hurt me. And that made me make my circle even smaller. I was the happiest if I had 2 amazing friends I could tell anything I wanted. Anything. But with these 2 friends it went all the way down. Growing up meant for me setting my goals high, creating a blog, I wanted to be 110% satisfied with my life. And they were just out and didn't accept the change. If you remember my first posts, my style was different. Back in that time I loved black and black clothes. Black was the main color of my closet.
We can't be forever in puberty. I think that puberty isn't hitting me anymore. We said a few words to each other but now when I'm about to become an adult, I feel I am responsible for the things I do. I met different types of people. I met people who were dramatic, who were silent, happy, sad. I think meeting these people made me change also. Now I appreciate my friends more than ever. I belive family comes first but friends are the family you can choose. Even though we fight with our friends, we fight with our parents too. Maybe this whole process was a process of me meeting colors in my closet. I was becoming happy and I was welcoming new colors and friends in my black world.
Remembering these times and being dressed in all black outfit meant for me a lot more than you can think. I am trully happy that nothing is missing in my life and I believe my whole life I won't be missing anything.
top - F21 / bra - H&M / skirt - Pull & Bear / necklace - Zara / shoes - Asos / purse - vintage / lipstick - Rimmel 45
Čo hovoríte na tento outfit a prosttredie?
Do you like this outfit and the background?
Do you like this outfit and the background?
Bari
Opravdu krásný outfit a hlavně ti to neskutečně sluší :) a krásně napsáno :)
OdpovedaťOdstrániťYoung, wild and free
Úžasný outfit! :)
OdpovedaťOdstrániťAXE Giveaway | Another Dominika
Keď som čítala tento článok, celý čas som si iba hovorila, úplne, ale úplne ti rozumiem. Počas základnej školy som vôbec nemala šťastie na kamarátov, všetci mali vlastné partie alebo nejaké BFF a tak som sa pri každom z nich cítila ako piate koleso na voze. Potom som si však našla skvelé kamarátky, ktoré, sa asi po roku ukázalo, že neboli tak skvelé. Mojim jediným záchrancom je môj priateľ, ktorý to ako jediný so mnou ťahá už 3 a pol roka a za náš vzťah som neskutočne vďačná. Na strednej sa to samozrejme zmenilo a vlastne iba vďaka nej mám asi také 3 veľmi dobré kamarátky.
OdpovedaťOdstrániťVerím, že si raz nájdeš tých správnych priateľov, pretože veľmi dobre viem, aké je to ubíjajúce byť sám a medzi nikoho nezapadať.
Krásna ako vždy (:
OdpovedaťOdstrániťSuper blog :) moc ti to sluší
OdpovedaťOdstrániťhttp://nicoleshyblog.blogspot.cz