BLACK TRENCH

Viete čo je naozaj úžasné? V akej dobe žijeme.
Kritika dnešnej doby je na mieste, no ako večný optimista sa snažím hľadieť na pozitíva, ktoré mi dnešný život prináša. Žijeme vo svete, kedy nosiť, čo chceme, kedy chceme, kde chceme nie je snom, ale realitou. Ponožky v sandáloch a módne faux pas? Možno pred desiatimi rokmi. Spodné prádlo, čipka - prvky nevhodné ukazovať? Práve naopak. Milujem tú rozmanitosť, ktorá okolo nás rozkvitá. Pocit, že sa cítim dobre v niečom, čo mám na sebe, je pre mňa druh slobody. Ženy a nohavice je hádam už zabudnutý konflikt minulého storočia, ktorý my berieme ako samozrejmosť. Zabúdame si všímať koľko máme možností, čo nám táto doba ponúka v menu.

Držať sa tohto názoru, že nechcem za každých okolností vyzerať dobre, ale chcem sa predovšetkým cítiť dobre v tom, čo mám na sebe, som si osvojila až posledné roky. Či už sa jedná o oblečenie, to vrchné aj spodné, alebo ide o srandy ako makeup & vlasy, bola som ako každé dievča ovplyvňovaná okolím, sociálnymi médiami, ktorými som sa doslova riadila ako stroj. Prišli botasky, éra botasiek - nosila som to. Prišiel trend farebných vlasov - mala som ich. Nie je podstatné a chybné, že som sa chcela podobať na niekoho iného, alebo, že som chcela vyzerať o niečo lepšie a krajšie. Chybné je, že som sa bála predsudkov a rečí ľudí, ktorí na mňa zvláštne pozerali, keď som si zafarbila vlasy na ružovú. Ešte pred vyše rokom by som si neodvážila dať si tričko pod šaty a nosiť to hrdo, ovládnuť to, ako vyzerám, cítiť sa sebavedome aj napriek vyčítavým a pohŕdavým pohľadom, ktoré ľudia ovládajú.

Tým sa dostávame k dnešnému outfitu. Každý môj outfit má nejaký príbeh, ktorý vždy rada na blogu vysvetľujem. Niečo ako môj outfitový denníček, kde zapisujem svoje zážitky a pocity. Vy, ak čítate môj blog, o mne už dávno viete, že sa nekategorizujem do jedného určitého štýlu obliekania. Dokážem si jeden deň dať šaty s poriadne vysokými topánkami a na druhý deň ísť v botaskách a veľkej mikine. Mám isté hranice, sú isté veci, ktoré by som si na seba naozaj nedala, ale hovorím už o extrémoch. Aj tieto extrémy možno raz prekonám, keď sa opäť doba posunie o kúsok dopredu. Dnešný príbeh je môjho čierno-bieleho ja s dlhým kabátom pripomínajúci skôr plášť alebo pláštenku. Verte či neverte, tento kabát je hádam jediná vec, ktorá mi v šatníku chýbala. Mám prechodných kožákov dosť, dokonca mám aj jeden hnedý trenchcoat, no keďže sú šedé dni, kedy ma to skôr ťahá k takýmto tmavým farbám, čierna verzia trenchcoatu uspokojila moje shopaholické ja.

You know what's so amazing? The place we're living in.
The criticism of this world is right on place but because I am an optimist I always try to look at the positive things that this life brings me. We live in a world, where we can wear anything we want, whenever we want and however we want, is not just a dream. Socks in sandals - fashion faux pas? Maybe ten years ago. Does lingerie really have to be hidden? No, don't hide it. I love the diversity growing in this world. The satisfied feeling I feel when I wear something I want to is a type of freedom for me. Women and pants are just a prove that these conflicts are the thing of the past. We forget to appreciate the choices we have in our life menu.

Holding onto the opinion that I don't always need to look my best but firstly I have to feel the best is something I have learn just recently. If its clothes or lingerie, or makeup & hair stuff, I was compelled to want to look as the girls on social media so I was just like another machine. When there was a huge sneakers boom I wore it. There was another colorful hair boom - I dyed it. It's not wrong that I wanted to look like my idols and role models or that I wanted to look just nice. It's wrong that I was afraid of the words people could say about me when they were looking at me abd whispering about my pink flamingo hair. Just one year ago I wouldn't have the guts to wear a tee under a lingerie dress and wear it proudly. I wouldn't feel all confident and gangsta in a good way. Now I don't even care about all the looks some people give me when they seee something new.

And now we are reaching today's outfit theme. Every one of my outfits here has a story that I like to tell on my blog. I made it like it's some kind of outfit diary where I describe my feelings and experiences. If you are one of my daily readers you know, that I don't like to be categorized in fashion. I don't like just choosing one style. I could wear one day a girly dress and high heels and another day have an oversized sweather with comfy sneakers. That's just me. I have some line that I will probably never cross in fashion but those are extremes. Today's story is about my black&white me wearing a simple trench. Believe it or not, this coat is the thing I was missing in my closeth. I have so many jackets, I also have one brown trenchcoat but there are grey days when I want to wear somethimg dark like this black trenchcoat.